Vysoká pec na Troch vodách

Po otvorení nového ložiska železnej rudy v Ľubietovskom chotári za Hrbom, ľubietovskí a banskobystrickí mešťania (J. Puschmann a A. Czilchert ) sa r. 1795 združili do spoločnosti ŤAŽIARSTVO TRI VODY (Dreiwasser Gewerkschaft) a začali v r.1795 stavať nový hutnícky komplex na Troch Vodách. Železná ruda, ktorú spracovávali, sa dovážala z baní na Hrbe, Jamešnej, Pejkove, Červenej jame. Nedotknuté lesy boli výhodnou zásobárňou vysokopecného paliva. Horské potoky Hámorná a Prostredná poskytli dostatočnú silu na pohon dúchadla vysokej pece. Časť surového železa išla do erárnych železiarní do Hronca a menšia časť sa použila na odlievanie liatinových výrobkov do foriem priamo z pece. Odlievané tu boli delové gule použité v revolúcii 1848-1849. K hute patrili železorudné bane v blízkych dolinách Pejkovo, Hámorná a Malá prostredná, v ktorých boli zariadenia na premývanie a drvenie rudy.
Priama výroba kujného železa zo slovenskej pece mala, oproti výrobe surového železa z vysokej pece, i svoje výhody, ak stačila pre miestnu spotrebu. Surové železo totiž muselo ísť na ďalšie spracovanie do skujňovacích hámrov a to bol v hornatých oblastiach pre zlé dopravné podmienky problém.
Železná ruda sa do pece zamurovávala a po tavbe a ochladení sa vybúraval otvor. Vysoká pec fungovala plynule. Vytavené železo sa kedykoľvek, keď to bolo potrebné, mohlo vypustiť z niseje, odpichovým otvorom, ktorý bol cca 20 až 50 cm od dna, v tekutom stave do pripravených nádob. Vo vysokej peci sa dalo páliť väčšie množstvo železnej rudy a spálilo sa menej paliva. Ruda sa vsádzala horným otvorom, kychtou, spolu s dreveným uhlím a miešala sa spolu s vápnom v určitom pomere, podľa toho akú kvalitu železa chceli získať či pre výrobu ocele alebo napr. pre zlievarenské účely.
V rokoch 1867 - 68 uskutočnil Prihradný rozsiahlu rekonštrukciu. Zastarané skujňovacie vyhne nahradil produktívnejšími pudlovacími pecami, v ktorých sa ruda nedostávala do styku s palivom a mohlo sa vykurovať aj drevom. Výsledok pudlovania však značne závisel od kvality dreva. Ak bolo mokré, nevysušené dodávalo nízku teplotu a preto sa stavali sušiarne na drevo. Zmodernizovaná bola aj valcovňa s prevádzkou piatich valcovacích tratí. V rámci rekonštrukcií bola prestavaná aj vysoká pec na Troch vodách na pec s väčšou kapacitou s výkonnejším valcovým dúchadlom, vystavali nové hámre a vznikol komplex železiarní Bujakovo - Tri Vody, ktorý úspešne konkuroval ostatným železiarskym podnikom. Závod prestal pracovať v r.1882 po zničujúcom požiari. Dnes je to unikátna zrekonštruovaná kultúrna pamiatka.