Vavrinec Dunajský

* 15. júl 1784, Ľubietová
† 15. február 1833, Budapešť
Pochádza zo sochárskej rodiny. Narodil sa 17.7.1784 v Ľubietovej. Prvé vedomosti získal u otca, od 1800 v rezbárskej dielni M. Bargera v Banskej Bystrici. Od roku 1804 študoval na viedenskej Akadémii výtvarných umení u J.M. Fischera a H. Fügera, súčasne navštevoval súkromnú Exnerovu kresliarsku školu. Od roku 1809 pôsobil v Pešti, kde mal väčšiu dielňu, v ktorej vytvoril sochárske kompozície, najmä sakrálne, dekoratívne a náhrobníkové práce, kríže, kazateľnice, oltáre a i., umiestnené hlavne v Pešti, ale aj v slovenských mestách.
Ako popredný predstaviteľ formujúcej sa slovenskej sochárskej školy sa venoval sakrálnej a náhrobníkovej plastike, názorovo vychádzajúc z domácej rezbárskej tradície a poznatkov nadobudnutých vo Viedni.
Jeho tvorbu charakterizuje znalosť klasických formových zákonov a zachovanie zmyslovosti koreniacej ešte v baroku. Väčšina písomne doložených, či v literatúre spomínaných diel je dnes neznáma. Na Slovensku sa okrem iných zachovali práce: Ukrižovaný (v kostole v Mužle, 1818), plastická kompozícia s Máriou Magdalénou na hlavnom oltári kostola v Ľubietovej (asi 1825), reliéf Zuzany v kúpeli na krstiteľnici (dnes v Banskobystrickom múzeu), postava tzv. Corgoňa na nároží domu na Hradnej ulici v Nitre (asi 20.roky 19.storočia), náhrobník rodiny Lissoveny-Kubinyi na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici (1834). Na základe štýlového rozboru sa mu hypoteticky pripisuje aj autorstvo súsošia Jána Krstiteľa na námestí vo Vyhniach, náhrobníkov J.S. Cervu na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici (asi 1819), S. Topercza v Ivančinej, T. Muzúra a M. Csákyho v Trnave (asi 1824). Zomrel 5.2.1833 v Pešti.