Emil Rusko

* 27. jún 1900, Ľubietová
† 9. máj 1961, Bratislava, bol folklorista, rozhlasový pracovník. Pseudonym: E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil,
V roku 1912-1916 navštevoval meštiansku školu v Banskej Bystrici. Študoval na učiteľských ústavoch v Turčianskych Tepliciach, Kiskunfélegyháze a v Leviciach. Najskôr pôsobil ako učiteľ, potom rozhlasový pracovník, priekopník rozhlasového vysielania na Slovensku, organizátor rozhlasového vysielania v Košiciach a Bratislave, rozhlasový režisér, a dramaturg, interpret slovenského piesňového folklóru, talentovaný a skúsený reportér Československého rozhlasu, rozhlasový aj divadelný herec, zakladateľ školského rozhlasu v Československu. Autor básnických zbierok (Piesne nového rána, Košice 1926), rozhlasových dramatizácií, reportáží a pásiem. Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre vysielanie pre deti.
Povereníctvo informácií a osvety poverilo, 17. novembra 1948 svojím dekrétom, Emila Ruska organizovaním umeleckého ľudového súboru na strednom Slovensku. Do 31. decembra 1948 bol jediným profesionálnym organizátorom novovznikajúceho kolektívu. Jeho sídlo bolo vo Zvolene.
Pod Ruskovým vedením organizačný tím vo februári 1949 rozposlal do všetkých ústredných obcí tlačený dotazník, ktorý tvoril základný krok náboru členstva. Prihlásilo sa 900 uchádzačov. Celkovo bolo vyskúšaných cca 700 uchádzačov o členstvo v jednotlivých regiónoch.
Prvého mája 1949 nastúpilo do SĽUK–u 38 tanečníkov, 15. mája 48 členov speváckeho zboru, a 1. júna 18 členov orchestra. Emil Rusko doviedol celý kolektív k prvému programu SĽUK–u, ktorý sa uskutočnil 29. augusta 1949 na námestí vo Zvolene a viedol ho nasledujúce dva roky.