Veporské skalky - Chránený prírodný výtvor

Chránené územie, s rozlohou 52,2 ha, bolo v roku 1981 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Ide
o ochranu morfologicky zaujímavej skupiny bralnatých, erózne rozčlenených skaliek tvorených sopečnými brekciami. Vejárovito usporiadané hradby ukončené vežami, stĺpmi až 30 metrov vysokými, dotvárajú krajinný ráz prírody na juhozápadných svahoch doliny Hutná. Prírodná pamiatka patrí do vyššieho chráneného územia CHKO Poľana.
Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.
Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky.
V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.
Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade.
V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov.
Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.
Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatľa bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO