Geografický stred Slovenska

Geografický stred Slovenska  -  Hrb

Určiť stred nejakého územia v geografii je mimoriadne náročné, ba úplne exaktne až nemožné. Napriek tomu sa to v populárnej literatúre priam hemží údajmi o geografických stredoch rôznych území. V podstate sa niet čomu čudovať, lebo ak niečo označíme za stred nejakého územia, logicky to láka rôznych návštevníkov a stáva sa tak dôležitým fenoménom cestovného ruchu. A tak nájdeme v rôznych zdrojoch aspoň dvadsať geografických stredov Európy, pričom každý (lebo ležia v rozličných štátoch) si háji ten svoj.
Za geografický (alebo geometrický) stred Slovenska sa vo väčšine literatúry považuje vrch Hrb (1 256 m), čo je vlastne severný vrchol masívu Ľubietovského Vepra, výrazného andezitového hrebeňa na severnej hranici pohoria Poľana (lepšie povedané, na rozmedzí Poľany a Veporských vrchov). Stredová poloha Hrbu je vypočítaná pomocou geometrických priesečníkov, čo je však nanajvýš povrchná metóda, ale nech. Fakty hovoria, že leží na 19 stupni a 32 minútach východnej dĺžky a 48 stupni a 40 minútach severnej šírky. Nech už ktokoľvek spochybňuje stredovú polohu Hrbu, musí uznať jedno - tento bod je pre podobné označenie ako stvorený. Vrchol Hrbu totiž tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára s výnimkou juhu na všetky svetové strany, uchváti každého. Okrem bezprostredného malebného okolia lúk, hlbokých lesov a horských dediniek Poľany a Veporských vrchov je vynikajúcim výhľadovým miestom na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier, za dobrej viditeľnosti možno zazrieť až Kráľovu hoľu a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy. Pohľad ako sa patrí.

Aj z hľadiska prírody je Hrb pozoruhodný. Je totiž súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor, ktorá zahŕňa prakticky celú vrcholovú časť masívu, pripomínajúcu chrbát divej svine (z toho aj označenie Vepor). Na ploche takmer 125 hektárov tu chránia nielen krajinársky zaujímavé a jedinečné partie andezitového hrebeňa, ale najmä pôvodné horské lesné porasty so zachovaním prirodzených vegetačných stupňov. Tunajšie zmiešané lesy sa druhovo skladajú najmä z buka, jedle a smreku s prímesou javora horského a jarabiny. Často majú charakter pralesa a tomu zodpovedá aj druhové zloženie a pestrosť fauny, ktorá ju obýva - vrátane veľkých šeliem ako sú medveď, vlk, rys a vzácnych druhov vtáctva. Najmä na skalných stanovištiach rastú zriedkavé a chránené druhy machov.

Jednoducho, ten stred Slovenska sa oplatí navštíviť, aj keby ním nemal byť.

Veľmi jednoduchý výstup na Hrb sa ponúka od chaty pod Hrbom, ktorá stojí na lúke priamo pod impozantným skalným vrcholom. Výstup od chaty po červenej značke cez lúku a následne strmo cez les a skalné stupne netrvá ani pohodlným viac ako pol hodinky. Ku chate na Hrbe sa dá dostať z rôznych svetových strán - pre autá zjazdná vozovka vedie z obce Ľubietová (kopíruje ju aj modrá značka, z Ľubietovej na chatu asi za 2:45 h). Ďalšia značka, červená, vedie z osady Tri Vody nad Osrblím, pomerne pohodlný výstup z Troch Vôd trvá k chate 1:45 h. Napokon, pre náročných ponúkame možnosť, ktorá je nádhernou celodennou túrou - po červenej značke z hotela pod Poľanou (dostupný autom z Hriňovej) po hrebeni, alebo okraji kaldery pohoria Poľana cez samotný vrchol Poľany (1 458 m), Strungu (1 324 m), Kopce, Jasenovské sedlo a Vepor (1 277 m) až na Hrb. Potrvá vám to päť až šesť hodín, ale stojí za to si to vychutnať, lebo táto trasa patrí k absolútnym chuťovkám slovenských pohorí. Najmä pre tých, ktorí sa trocha zaoberajú geológiou a geomorfológiou, je učebnicou v teréne.

Zaujímavosti okolia: hrebeň Poľany, Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu, hámor na Troch Vodách, dolina Hučavy v kaldere Poľany, západná časť hrebeňa Veporských vrchov, Kamenistá dolina.

Zdroj: korzár.sme.sk /2004/