Na mieste dnešného závodu KOVO bola, v roku 1692, vystavaná prvá dreveno-uhoľná vysoká pec v Uhorsku na tavenie železnej rudy. Jej výstavbu a prvé pokusné tavby viedol vyslanec viedenskej komory Carl Philipp Kropff. Mala postavené drevené dúchadlá, aké dovtedy v banských mestách nevideli. Vo vysokej peci sa vyrábalo kujné železo a liatinové rúry pre vodoťažné zariadenia a zbrojný materiál (liatinové gule), ktoré sa dovtedy v Uhorsku nevyrábali. V roku 1723 ju prebudovali a podľa saského vzoru tu postavili druhú pec (pozostatky, ktorej je možné vidieť v areáli závodu). Týždenná výroba predstavovala 5,5 t. surového železa. V roku 1867 postavili pri vysokej peci aj zlievareň s kupolovou pecou. Vysokopecný závod bol odstavený v roku 1909. Železnú rudu, ktorú spracovávali v Ľubietovskej železiarni, dovážali z baní v Jamešnej, v Železnom, Jankovej doline, Lôzach, Driekyni, Petríkovských, Posádke, Pohorelej, Šajbici a Šajbian doline. Podľa archívnych prameňov v Ľubietovskej maši uliali súčiastky na prvý parný stroj na čerpanie vody z baní