Ján Kňazovický

* 27. október 1893, Ľubietová
† 19. august 1987, Košice, bol slovenský lekár - chirurg a vysokoškolský pedagóg.
Ján Kňazovický sa narodil v roku 1893 v Ľubietovej. Mal sestru a brata. Otec bol učiteľom, mama diplomovanou vychovávateľkou detí predškolského veku. Rodičia dali napriek neľahkému životu deti vyštudovať. V knihe, Ján Kňazovický spomína, že ako chlapča nechcel jesť a bol dosť podvyživený. Ani násobilku sa mu nechcelo učiť. Ale len dovtedy, kým sa nemal konať výročný jarmok. Vtedy mu mama povedala, že ak sa naučí násobilku, dá mu celý grajciar, za ktorý si bude môcť kúpiť, čo chce. Kvôli medovníkovému koníkovi sa násobilku nadriloval.
Gymnázium v Banskej Bystrici zvládol bez problémov. Po ňom sa rozhodol, že bude lekárom. Nešiel však študovať do Budapešti. Vybral sa do rumunskej Kluže, kde nebolo také honosné prostredie, a kde profesori, keďže mali menej študentov, mohli sa im viac venovať. Štúdium ho bavilo, no v lete roku 1914, keď bol zapísaný do siedmeho semestra medicíny, vypukla 1. svetová vojna. Hoci mal byť odvedený, keďže vážne ochorel, mal kolísavé teploty a bol slabý, lekár odchod neodporučil. Vraj by zomrel skôr, ako by na front došiel. Nastúpil teda v Kluži, ako nedokončený lekár, do vojenského lazaretu. Popri zachraňovaní životov ranených vojakov študoval a v septembri 1916 bol promovaný za doktora medicíny. V tom istom roku prišiel do Košíc, kde nastúpil do Nemocnice pre vojenských invalidov, kde si pod vplyvom svetoznámeho profesora Lichtenberga osvojil a zdokonalil základy chirurgie a medicínske myslenie.
Počas vyhlásenia Československej republiky, Maďarskej republiky rád a potom Slovenskej republiky, musel Košice opustiť. Pri Tise bol ranený, guľka zo strojovej pušky mu uviazla nad tretím ľavým rebrom. V Budapešti ho úspešne operovali, takže sa mohol vrátiť do Ľubietovej. No ak nechcel skončiť vo väzení, z rodiska musel odísť. Zakotvil v Székesfehérváre, kde sa začalo jeho stolnobelehradské obdobie chirurgického života. Keď v Československu vyhlásili amnestiu, v lete roku 1922 sa vrátil domov. Nastúpil do Štátnej nemocnice v Bratislave pracoval na chirurgickej klinike prof. Stanislava Kostlivého. O sedem rokov neskôr sa stal ako najlepší chirurg prednostom chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach, ktoré bolo v tom čase s počtom 240 postelí najväčším chirurgickým oddelením na Slovensku.
Od roku 1930 pôsobil ako prednosta chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach. V roku 1938 sa stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach, ktorú opustil po okupácii Košíc a prijal post prednostu chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Martine. Po vojne sa vrátil znovu do Košíc, kde už zotrval natrvalo.
Profesor Ján Kňazovický aktívne operoval do svojich osemdesiatich piatich rokov a aj neskôr ešte viedol niekoľko operácií a denne chodieval do Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici, s ktorou bol jeho život úzko spätý. Prísne dbal na to, aby bol pacient na prvom mieste a chorých nielen liečil, ale s nimi i rád ako lekár a človek hovoril. Vynikal nielen pracovnou ale aj životnou vitalitou, bol veľkým milovníkom prírody a i vo vysokom veku sa rád prechádzal po lese a tiež lyžoval dokonca aj ako 93-ročný.

• Priekopník krvnej transfuziológie, v roku 1923 uskutočnil prvú transfúziu na Slovensku.
• Zaslúžil sa o rozvoj chirurgie, zdravotníctva a výchovu lekárov na Slovensku.
• Zakladateľ a 1929-38 prvý riaditeľ strednej zdravotnej školy na Slovensku.
• Bol prvým dekanom novozaloženej lekárskej fakulty v Košiciach.1948-52 prednosta urologickej kliniky, 1946-66 prednosta chirurgickej kliniky a súčasne 1948-53 prvý dekan Lekárskej fakulty univerzity v Košiciach.