Minerály

Z mineralogického hľadiska je Ľubietová, ložiská Podlipa a Svätoduška, známa najmä pre pestrú asociáciu sekundárnych medených minerálov a predovšetkým pre výskyt zásaditého fosforečnanu medi libethenitu, prvýkrát opísaného z tejto lokality v roku 1823 pre svetovú vedu a nesúci meno Ľubietovej - Libethen (v jej nemeckej podobe). Tento minerál má tmavoolivovozelenú až zelenú farbu, sklený lesk. Kryštalizuje v rombickej sústave vo forme pyramidálnych, krátkostĺpcovitých, kryštálov s veľkosťou do 8 mm. Je minerálom oxidačnej zóny medených rúd, kde sa vyskytuje spolu s pseudomalachitom.
Druhým v poradí bol euchroit, ktorého meno je odvodené od charakteristickej farby (gr. “euchros” - niečo veľmi pekne zafarbené). Euchroit vytvára krásne smaragdovozelené kryštály do 4 cm. Vzniká zvetrávaním primárnych rúd medi a arzénu. Nálezisko - Svätodušná.
Tretí je mrázekit (1992), ktorý našiel na Podlipe, na banskom poli Reiner, mladý český mineralóg Zdeněk Mrázek. Nový minerál pomenovali na počesť Z. Mrázeka - mrázekit. Minerál vytvára drobné ihličkovité alebo tabuľkovité kryštáliky svetlomodrej farby so skleným leskom s veľkosťou do 5 mm kryštálov. Kryštalizuje v monoklinickej sústave, tvrdosť je 2-3. Vzniká rozkladom tetraedritu.
Mimoriadne známy je aj pseudomalachit, ktorého nátekové kôry sú tiež svetoznáme. Spolu s ním boli na halde banského poľa Reiner objavené i ďalšie dve modifikácie reichenbachit a ludjibait. Okrem týchto 4 druhov sa tu našli aj ďalšie minerály, rozmermi kryštálov alebo ich plošným zoskupením zodpovedajúce, na Slovensku, chráneným druhom: chalcedón (náteky nad 50 cm2), langit (kryštál nad 5 mm, agregát kryštálov nad 20 cm2) a meď (agregát kryštálov nad 20 cm2, hlavne staré zbery).