Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 319
TÝŽDEŇ: 649
CELKOM: 626266

Prevencia kriminality - Kamerový systém Ľubietová

Kominárstvo muži v čirnom

Kominárstvo Muži v čiernom s.r.o
Kominár Andrej Gasper
Člen cechu krbárov, kachliarov a kominárov SR
web: https://kominarbb.sk/
tel: 0918101429

 

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

dnes, utorok 29. 9. 2020
slabý dážď 14 °C 5 °C
streda 30. 9. slabý dážď 12/5 °C
štvrtok 1. 10. slabý dážď 9/7 °C

Obsah

Jozef Jarín Kmeť

* 6. marec 1815, Ľubietová
† 8. január 1906, Ľubietová bol slovenský národnokultúrny pracovník a právnik.
Rodičmi Jozefa Kmeťa bola Zuzana Cochiusová, ktorá sa narodila 30. januára 1791 v Slovenskej Ľupči a v roku 1812 sa vydala za Tomáša Kmeťa z Ľubietovej. Tomáš Kmeť bol v tom čase magistrátnym úradníkom a neskôr váženým mešťanom a richtárom kráľovského mesta Ľubietová. Podpísal známe Ľubietovské memorandum z roku 1848, zaslané vtedajšiemu ministerskému predsedovi, grófovi Bytthyánymu.
V jeho národne uvedomelých stopách kráčal aj syn Jozef, jedno z troch detí, ktoré počas manželstva so Zuzanou mali. Jozef Kmeť, s prímením Jarin, sa narodil v Ľubietovej 6. marca 1815. Roku 1841 skončil štúdium práva v Bratislave, potom trvalo pôsobil ako advokát v Ľubietovej, od 1876 sa venoval hospodáreniu na rodinnom majetku. Ako príslušník štúrovskej generácie obhajoval právo používať slov. jazyk v mestských i župných úradoch v hornouhorských stoliciach. V marci 1848 ako člen revolučného výboru v Ľubietovej zostavil memorandum proti národnostnému útlaku, v 60. rokoch sa opäť angažoval proti maďarizácii vo verejnom živote, s J. Plošicom viac ráz vystúpil proti rodu Radvanskovcov na zasadnutiach župného výboru v Banskej Bystrici. Uverejňoval správy zo života mesta a okolia v Slovenských národných novinách a v Obzore, bol propagátor slovenskej tlače. Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1876, zachovalo sa 12 ponáškových básní príležitostného charakteru, kt. venoval občanom Ľubietovej, a 6 krátkych próz, väčšinou prekladov z nemčiny.
Bol vzdelaným advokátom a sudcom v Ľubietovej, postupne zastával funkciu mestského fiškusa, notára, mešťanostu a ku koncu života bol aj mestským archivárom. Tento pracovitý, vzdelaný a literárne činný človek bol dôležitou postavou slovenského života nielen v Ľubietovej, ale aj v širokom okolí. Zomrel roku 1906 a jeho hrob sa nachádza na ľubietovskom evanjelickom cintoríne.