Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak

Sviatok

Meniny má Eugénia, Ariadna

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Mobilná verzia

mobilná verzia www

Obsah

Vysoká 995 n.m. - významné archeologické nálezisko

Leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v celku Veporské vrchy v pohorí Čierťaž. Nachádza sa v oblasti Ľubietovej, ktorá patrila k významným medeno - rudným revírom - Podlipa.
Vrch Vysoká je v poradí tretím archeologickým náleziskom, ktorý potvrdzuje osídlenie človekom v ľubietovskom chotári a využívanie rúd, minerálov a hornín pre svoj život teda aj banícku činnosť. Objavenie hradiska s plošinami, kamennými valmi na Vysokej nad Ľubietovou s množstvom nálezov rôznorodej keramiky, kovových predmetov, šperkov, hutníckej trosky, potvrdzuje, že táto lokalita bola obývaná ľuďmi neprestajne od neskorej doby bronzovej, staršej doby železnej a mladšej doby laténskej - Kelti až do stredoveku. Tento objav predstavuje ojedinelý príklad nepretržitého osídlenia lokality v bezprostrednej blízkosti baníckych areálov v ľubietovskom chotári a môžeme hovoriť o pravekej ťažbe rúd. Tým sa lokalita Vysoká zaraďuje medzi najvýznamnejšie lokality na hornom toku Hrona.
(Kelti – doba laténska 750 – 0 po prelom letopočtu. Keltské hradiská boli centrá umelecko-remeselných aktivít. U Keltov základným remeslom bolo železiarstvo, kováčstvo, výroba železných, medených výrobkov a kvalitných zbraní. Kelti priviedli hrnčiarstvo, jedno z najstarších remeselných činností, určite na vyššiu úroveň vynálezom rýchlo rotujúceho hrnčiarskeho kruhu. S rozvojom základného keltského remesla, železiarstva, zároveň mimoriadne vzrástlo spoločenské postavenie baníkov, hutníkov a kováčov. Na množstvo výrobkov, ktoré produkovali bolo potrebných aj množstvo kovových rúd a kvalitné hutnícke spracovanie výsledkom čoho bol hospodársky rozvoj krajiny, pokrok a vysoká technická úroveň v jednotlivých remeselných činnostiach.)
Vrch Hohenstein v stredoveku, v časoch Tureckých nájazdov na banské mestá, plnil aj dôležitú strážnu úlohu. Bola tu vybudovaná strážna veža so signálnym ohňom. V máji 1564 na vojenskej porade v Banskej Štiavnici, za účasti vyslancov siedmich slobodných banských miest, bolo prijaté uznesenie o signalizačnom oznámení blížiaceho sa tureckého nepriateľa a to vatrou a výstrelmi. Strážne služby boli na najvyšších vrchoch od Sitna, Pustý Hrad, Krupina, Drienovo, na Vartovke nad Banskou Bystricou, na vrchu oproti Lučatína a v Ľubietovej na Vysokej (Hohensteine). Ohne bolo treba zapáliť len vtedy, keď bol istý chýr, že sa nepriateľ blíži. Okrem ohňa jeden výstrel upozorňoval na obozretnosť, dva výstrely znamenali, že nepriateľ je ešte ďaleko, tri však, že už prekročil hranice okresu. V poslednom prípade všetci, ktorí neboli potrební na stráž hradov a miest, mali sa ponáhľať na miesto zhromaždenia a to: Bystričania , Ľubietovčania, Brezňania, Vígľašania, Ľupčania do Zvolena.