Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak

Sviatok

Meniny má Eugénia, Ariadna

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Mobilná verzia

mobilná verzia www

Obsah

Vodopád Vôdka a tiesňava

Potok Vôdka je dlhý 6 a pol kilometra a pramení vo výške 795 m n. m. na okraji stratovulkánu Poľana pod vrchom Minca. Ústi do potoka Hutná (v strede obce Ľubietová) v nad. výške 461 m n. m. Po celej svojej dĺžke prekonáva výškový rozdiel 334 metrov. Má sedem stálych prítokov a desať príležitostných z bočných suchých dolín. Zložité geologické podložie celého územia Ľubietovej a aj samotného povodia potoka Vôdka je dôsledkom stretu dvoch geomorfologických oblastí - Slovenské rudohorie a Slovenské stredohorie a vulkanickej činnosti stratovulkánu Poľana. Práve andezitové epiklastické brekcie a konglomeráty formácie Šútovka , ktoré sa formovali v časovom rozmedzí vrchný báden – stredný sarmat (13,5 – 10,5 milióna rokov), vybudovali svahy povodia Vôdky a sú viditeľné v časti vodopádu a tiesňavy pod ním.
Vodopád je približne 3-4 m vysoký. Bol vytvorený zaniknutím meandra a prirodzeným prielomom v epiklastickej vulkanickej brekcii. Pred mnohými rokmi obtekal potok tento kamenný blok a postupom času, eróziou a odplavovaním menej pevných vulkanických hornín, si prerazil priamu cestu. Okolo brekcie je ešte aj v súčasnosti vidieť suché pôvodné koryto potoka. Pod vodopádom smerom ku dedine vznikla tiesňavová zóna, kde šírka zahĺbeného koryta potoka je len 4 až 6 metrov a tvoria ju vysoké konglomeráty vulkanických brekcií.
Okrem zaujímavého prírodného výtvoru vodopádu a tiesňavy, ktoré sú oddychovým miestom domácich a návštevníkov Ľubietovej, lákadlom pre turistov je aj výskyt polodrahokamu granátu. V piesočných naplaveninách potoka Vôdka, ale aj vo viacerých potokoch v širšom okolí Ľubietovej, Povrazníka a Strelník sa pomerne hojne vyskytujú granáty tmavočervenej farby- odroda almandín vo forme drobných zaoblených zŕn, ale aj dokonale obmedzených kryštálikov v tvare dvanásťstenu kosoštvorcového. Ich priemerná veľkosť je okolo 1 – 2 mm, no ak máme šťastie, môžeme nájsť kúsky veľké až 3 – 4 mm. Najjednoduchší spôsob ich získania je premývanie naplavenín ryžovacou panvicou. V oblasti medzi Hrbom a Troma Vodami ich miestni obyvatelia dokonca zbierali a predávali ako šperkársku surovinu.